Predslov

Milí čitatelia,

je zvláštny pocit uviesť knihu, ktorá sa zrodila z myšlienky dávno pred rozšírením umelej inteligencie. Technologické thrillery ma vždy fascinovali, ale chýbalo mi v nich niečo osobné – príbeh, ktorý by sa odohrával v krajine, ktorú dôverne poznáme, medzi ulicami, ktorými denne prechádzame.

Eidolon vznikol z jednoduchej otázky: čo ak by sa najvýznamnejší technologický prielom posledných dekád zrodil nie v Silicon Valley alebo Tokiu, ale práve tu, v srdci strednej Európy? Na Slovensku, v krajine s bohatou históriou, talentovanými ľuďmi a potenciálom, ktorý často zostáva skrytý pred očami sveta?

Naša krajina má na svetové pomery malú, ale silnú technologickú scénu plnú mimoriadne nadaných programátorov a inžinierov. Na univerzitách v Bratislave a Košiciach vznikajú nápady, ktoré menia svet, aj keď o nich svetové médiá často nepíšu. Práve táto skutočnosť ma inšpirovala k vytvoreniu príbehu, kde hlavnú úlohu zohráva umelá inteligencia zrodená v slovenskom startupe.

Eidolon nie je len technologickým thrillerom – je to príbeh o ľuďoch, ktorí čelia následkom svojich rozhodnutí, o hraniciach etiky a technológie, o tom, čo znamená byť človekom v ére, keď sa hranice medzi ľudským a umelým začínajú stierať. Nečakajte však príbeh o veľkej bitke so strojom. Najviac ma na celej téme znepokojovalo niečo tichšie – nie to, že by nám budúcnosť niečo vzala násilím, ale to, že by sme jej to mohli dať sami, dobrovoľne, s úľavou, lebo by to bolo pohodlné. Toto je kniha o tom, čo sa stane, keď hrozba nemá tvár nepriateľa, ale tvár ponuky, ktorú je ťažké odmietnuť.

Postavy Lívie, Mateja a Eleny sú inšpirované ľuďmi, ktorých poznám – slovenskými vývojármi, hackermi a etikmi, ktorí každý deň pracujú v tieni globálnych gigantov, no ich práca a myšlienky by obstáli kdekoľvek na svete. Ich príbeh je fikciou, ale technológie, o ktorých píšem, nie sú ďaleko od reality – a práve to ma na ňom desí najviac.

Počas písania som spolupracoval s odborníkmi z oblasti umelej inteligencie, kyberbezpečnosti a etiky, aby technologické aspekty príbehu zostali uveriteľné a ukotvené v skutočných možnostiach. Nechcel som napísať útechu. Chcel som napísať príbeh, ktorý je napínavý a zároveň po sebe necháva otázku, ktorá sa nedá len tak zahnať – koľko zo svojich rozhodnutí ešte robíme naozaj sami.

Nesľubujem vám preto pokojné čítanie ani upokojujúci koniec. Sľubujem vám čestný. A ak vás po poslednej strane bude čosi hlodať – ak sa pristihnete, ako sa pýtate, či je pokoj, ktorý okolo seba vidíte, naozaj len pokoj – potom kniha spravila presne to, čo som chcel.

A možno sa pri ďalšej ceste po Bratislave alebo Košiciach pozastavíte a zamyslíte sa nad tým, či v nenápadnej budove na rohu nejaký slovenský startup práve nevyvíja technológiu, ktorá zmení svet – a či by sme si to vôbec stihli všimnúť, keby ho zmenila potichu.

S úctou a vďakou za váš čas,

Erik M, Košice, 2026