Čo hovoria prví čitatelia

Matej, 17, stredoškolák, pripravuje sa na birmovku

„Vždy som si myslel, že byť kresťanom znamená proste sedieť v nedeľu v lavici a vydržať to. Táto kniha mi ukázala, že cirkev nie je budova, do ktorej chodím, ale partia, s ktorou môžem žiť. Zrazu to celé dáva zmysel.“

Simona, 21, študentka psychológie

„Po odchode z mládeže som sa cítila previnilo, akoby som zradila Boha. Vieš ako? mi pomohla pochopiť rozdiel medzi zranením z náboženského systému a vzťahom s Kristom. Už nehľadám dokonalý zbor – hľadám dvoch-troch úprimných priateľov.“

Tomáš, 23, vedúci mládežníckej skupinky

„Roky som bol vyčerpaný z toho, že som musel každý piatok pripravovať program, kázeň a ťahať všetko sám. Kapitola o tele a dare služobností mi otvorila oči. Moja úloha nie je robiť šou, ale pomôcť ostatným objaviť ich dary.“

Dávid, 19, študent informatiky, skeptik

„Prišiel som ako pozorovateľ. Čakal som obhajobu cirkevnej hierarchie, dostal som nemilosrdne poctivé reverzné inžinierstvo. Ak by kresťania žili tak, ako opisuje táto kniha, vyzeral by svet inak.“

Lenka, 16, tichá hľadačka

„Najviac ma zasiahla kapitola o stole. To, že Ježiš nepozýva do publika, ale k rodinnému stolu, kde má každý svoje miesto. Prvýkrát mám pocit, že v tom nie som sama.“

Martin, 38, pastor

„Táto kniha nešetrí inštitúcie, ale neútočí z hnevu. Kladie presne tie otázky, ktoré mladí v našich zboroch cítia v kostiach. Povinné čítanie pre každého, kto nechce, aby zbor vyprázdnil celú jednu generáciu.“

Jozef, 44, kňaz

„Oceňujem hlboký rešpekt k novozmluvnému textu a poctivý dôraz na všeobecné kňazstvo všetkých pokrstených. Táto kniha mladým nehovorí ‚odíďte‘, ale ‚začnite žiť to, čomu veríte‘.“