Kapitola 6: DNA, ktorá v tebe tepe

„Každému je však daný prejav Ducha na spoločný úžitok.“
– Apoštol Pavol (1. Korinťanom 12:7)

V každej jednej bunke tvojho tela – či už je to bunka na špičke tvojho malíčka, v tvojej pečeni alebo v očnej sietnici – sa nachádza kompletný genetický kód. V molekule DNA s dĺžkou približne dva metre, zbalenej do mikroskopického bunkového jadra, je zapísaná celá informácia o tom, ako postaviť celého človeka.

Bunka na tvojom malíčku nepotrebuje každé ráno telefonovať do mozgu: „Dobrý deň, som kožná bunka, ako mám dnes fungovať?“ Všetko, čo potrebuje, má zapísané v sebe od chvíle počatia. Zároveň však nefunguje izolovane: je napojená na krvný obeh, prijíma kyslík a živiny, reaguje na nervové signály a spolupracuje s miliardami susedných buniek.

A teraz prichádza duchovná analógia, ktorú nám zanechala Nová zmluva: Keď si uveril v Ježiša Krista a prijal Svätého Ducha, nestal sa z teba len pasívny člen klubu s kartičkou v peňaženke. Do tvojho vnútra bola vložená duchovná DNA samého Boha.

Apoštol Peter píše, že sme sa stali „účastníkmi božskej prirodzenosti“ (2Pt 1:4). To znamená, že život, moc, láska a charakter Ježiša Krista nie sú niekde ďaleko za oblakmi, ani nie sú vyhradené pre troch vyštudovaných kňazov na fare. Táto DNA tepe priamo v tebe.

Prečo potom toľko kresťanov sedí v laviciach s pocitom totálnej bezmocnosti a duchovného vyhorenia? Prečo 90 % ľudí v cirkvi čaká, že všetko za nich urobí pastor?

Pretože sme uverili najväčšej lži inštitúcie: lži o tom, že ty sám nemáš čo ponúknuť.

1. Námietka: „Na duchovnú službu treba špeciálne pomazanie a školu“

Tradičný cirkevný systém sa pred amatérmi bráni veľmi premysleným spôsobom:

„Nemôže predsa každý len tak vyučovať, modliť sa za chorých alebo viesť spoločenstvo! Na to treba roky teologického štúdia, biskupskú vysviacku alebo oficiálnu licenciu od cirkvi. Keby sme dovolili každému človeku z ulice uplatňovať duchovné dary, skončilo by to teologickými bludmi, fanatizmom a duchovnou pýchou. Duchovná služba patrí do rúk povolaných a vyškolených odborníkov.“

Táto námietka má v sebe zrnko múdrosti: nikto nechce, aby v spoločenstve vyučovali nezrelí ľudia s nebezpečnými bludmi. Lenže liek, ktorý inštitúcia zvolila, zabil pacienta. V snahe zabrániť chybám úplne paralyzovala celé telo.

Polož si jednoduchú otázku: Koľkí z dvanástich Ježišových apoštolov mali vyštudovanú teologickú fakultu v Jeruzaleme? Ani jeden! Boli to rybári, mýtnici a obyčajní remeselníci z Galiley. Keď ich židovská veľrada v Skutkoch apoštolov (Sk 4:13) vypočúvala, žasla nad ich odvahou, pretože „zistili, že sú to ľudia neučení a prostí (agrammatoi kai idiótai) – a spoznali na nich, že boli s Ježišom.“

Kvalifikáciou pre službu v Kristovom kráľovstve nie je papier z univerzity. Je to prítomnosť vzkrieseného Krista v tvojom živote.

2. Katartismos: Prečo tu nie sú lídri na to, aby robili všetko

V 4. kapitole Listu Efezanom sa nachádza jeden z kľúčových textov celej ekkleziológie. Pavol v ňom píše o tom, prečo vzkriesený Kristus obdaroval spoločenstvo:

„A on dal jedných za apoštolov, iných za prorokov, iných za evanjelistov, iných za pastierov a učiteľov, na vystrojovanie svätých na dielo služby, na budovanie Kristovho tela...“ (Ef 4:11–12)

Pozrime sa na to dôkladne cez lupu gréckeho textu.

V 11. verši vidíme zoznam služobných darov. Zaujímavosťou je, že kým apoštoli, proroci a evanjelisti majú každý svoj vlastný člen (tús men... tús de... tús de...), pri pastieroch a učiteľoch je použitý jeden spoločný člen: tús de poimenas kai didaskalús. Mnohí biblisti preto upozorňujú, že tu nejde o päť oddelených úradov, ale o štyri kategórie, kde pastier a učiteľ tvoria nerozlučnú dvojicu: pastier bez učenia nevie ovce nakŕmiť a učiteľ bez pastierskeho srdca produkuje chladnú akademickú teóriu.

A aký je jediný cieľ týchto darov? Verš 12 hovorí: na „vystrojovanie svätých na dielo služby“!

V gréčtine je tu použité fascinujúce slovo: katartismos. V starovekej medicínskej gréčtine (napríklad u lekára Galéna či Hippokrata) bolo slovo katartismos technickým termínom pre nápravu vykĺbeného kĺbu alebo zrastenie zlomenej kosti! Keď si človek vykĺbil rameno, lekár urobil katartismos – napravil kosť do správnej polohy, aby ruka znova mohla voľne fungovať a hýbať sa. V bežnom živote sa to isté sloveso (katartizó) používalo pre opravu a zašívanie rybárskych sietí (Marek 1:19: Jakub a Ján na lodi „naprávali siete“).

Rozumieš, čo to znamená pre vedenie cirkvi? Apoštoli, proroci, evanjelisti, pastieri a učitelia nemajú robiť dielo služby za ostatných! Ich jedinou úlohou je katartismos – naprávať kĺby tela, zašívať potrhané siete a uschopňovať obyčajných veriacich, aby každý z nich mohol slúžiť!

Predstav si futbalového trénera. Vybieha tréner počas zápasu na trávnik a strieľa góly sám, kým jedenásť hráčov sedí na lavičke a tlieska mu? Keby to urobil, bol by na smiech. Úlohou trénera je trénovať hráčov, aby góly strieľali oni.

V modernej inštitúcii robí pastor presne túto šialenosť: vybehne na trávnik, kope rohy, chytá v bráne, strieľa góly a po zápase sa sťažuje, že je vyčerpaný a nikto mu nepomáha. A deväťdesiat percent zboru sedí na tribúne a kritizuje jeho výkon.

Biblický líder je ten, kto uvoľňuje dary v druhých. Ak po piatich rokoch tvojho vedenia ľudia okolo teba nevedia sami vyučovať, modliť sa za chorých a lámať chlieb, nezlyhali oni – zlyhal si ty, pretože si z nich urobil závislé deti namiesto dospelých synov a dcér.

3. Prvé, druhé, tretie: Poriadok stavby domu

V 1. liste Korinťanom 12:28 čítame ďalší text, ktorý si mnohí vysvetľujú ako hierarchický rebríček hodností:

„A Boh ustanovil v cirkvi po prvé apoštolov, po druhé prorokov, po tretie učiteľov, potom divy, potom dary uzdravovania, pomoci, spravovania, rôzne druhy jazykov.“

Mnohí autoritárski vodcovia tvrdia: „Vidíte? Apoštol je prvý – má najvyššiu hodnosť! Prorok je druhý, učiteľ tretí a vy dole s darom pomoci ste až na konci.“

Lenže Pavol nepíše vojenskú hierarchiu. Píše chronológiu a funkčný poriadok pri stavbe domu!

V 1. Korinťanom 3:10 Pavol sám vysvetľuje svoju metaforu:

„Podľa Božej milosti, ktorá mi bola daná, ako múdry staviteľ som položil základ a iný na ňom stavia.“

Keď staviaš dom, čo urobíš ako prvé? Zavoláš maliara, aby vymaľoval steny na bledožlto? Donesieš nábytok? Nie! Ako prvé musí prísť bager, vykopať základy a naliať betón. To je úloha apoštola (prvé): priniesť evanjelium na panenskú pôdu, položiť neotrasiteľný základ, ktorým je Ježiš Kristus, a spojiť ľudí do tela.

Čo prichádza ako druhé? Prichádza architekt so zameraním a vodováhou. To je úloha proroka (druhé): priniesť Boží pohľad, odhaliť skryté motívy srdca, ukázať správny smer a varovať pred trhlinami.

Čo prichádza ako tretie? Prichádzajú murári a tesári, ktorí ťahajú múry podľa plánov. To je úloha učiteľa (tretie): vysvetľovať Písmo, upevňovať pravdu v mysliach ľudí a učiť ich prakticky žiť novú realitu.

A až keď stojí dom, prichádza na rad zariadenie, starostlivosť, dary pomoci, uzdravovania a praktická služba. Nejde o to, kto je dôležitejší! Základ v zemi nie je „lepší“ než strecha nad hlavou. Bez strechy ti do domu naprší a bez základu ti dom spadne pri prvej búrke. Je to dokonalá funkčná súhra tela.

4. Dary Ducha: Nie sú to tvoje súkromné hračky

V 1. Korinťanom 12 Pavol vymenúva pestrú paletu darov milosti (charismata):

Slovo múdrosti a slovo poznania
Viera a dary uzdravovania
Pôsobenie mocných činov a proroctvo
Rozlišovanie duchov
Rôzne druhy jazykov a výklad jazykov

V mnohých charizmatických a letničných kruhoch sa z týchto darov stal duchovný Disneyland. Ľudia sa predháňajú v tom, kto má „väčšie pomazanie“, kto zažil dramatickejšie videnie a kto hlasnejšie hovorí jazykmi. Dary sa stali nástrojom na nafukovanie vlastného duchovného ega.

Pavol však začína celú pasáž jednou jedinou vetou, ktorá seká pýchu pri koreni:

„Každému je však daný prejav Ducha na spoločný úžitok (pros to symferon).“ (1Kor 12:7)

Grécky výraz symferon znamená „to, čo prináša osoh celku“, „to, čo prospieva všetkým“.

Duchovný dar nie je medaila za zásluhy. Nie je to tvoja súkromná hračka na doma. Duchovný dar je nástroj služby pre tvojho brata a sestru. Ak máš dar uzdravovania, ten dar nie je pre teba – je pre človeka s rakovinou alebo chronickou bolesťou. Ak máš dar slova múdrosti, ten dar nie je na to, aby si vyzeral múdro – je na to, aby zachránil manželstvo tvojich priateľov, ktoré sa práve ocitlo v slepej uličke.

A apoštol Peter to v 1. Petrovom liste 4:10 uzatvára s úžasnou priamosťou:

„Podľa toho, ako každý prijal dar, slúžte si ním navzájom ako dobrí správcovia mnohotvárnej Božej milosti.“

Si správcom Božej milosti. V tvojej duchovnej DNA je zakódovaná konkrétna časť Božej dobroty, ktorú nemá nikto iný v celej miestnosti. Ak svoj dar nerozbalíš a nepoložíš na spoločný stôl, celé spoločenstvo zostane chudobnejšie.

Dorotin príbeh: Ako som objavila svoj dar

„Vždy som si myslela, že v cirkvi nemám žiadne miesto. Nevedela som spievať, neznášam hovoriť pred davom ľudí a keď ma raz na mládeži vyzvali, aby som sa nahlas modlila do mikrofónu, od strachu som sa rozplakala a utiekla na záchod. Videla som všetkých tých šikovných vedúcich a vravela som si: ‚Ja som tu zbytočná. Boh ma nijako nepomazal.‘

Všetko sa zmenilo, keď sme začali so štyrmi babami stretávať u mňa na izbe. Jedna z nich, Zuzka, prežívala obrovský tlak – jej rodičia sa rozvádzali a ona prestala jesť. Nemala som pre ňu žiadne múdre teologické odpovede. Ale vedela som uvariť teplú polievku. Vedela som prísť k nej domov, chytiť ju za ruku, pol hodiny s ňou v tichu sedieť a plakať.

O dva mesiace neskôr mi Zuzka napísala správu: ‚Lenka, keby si vtedy neprišla s tou polievkou a len tak so mnou nesedela, asi by som to skončila. Ty si bola pre mňa Božia náruč.‘

Vtedy som prvýkrát pochopila, čo znamená 1. Korinťanom 12:22: ‚Údy tela, ktoré sa zdajú byť slabšími, sú nevyhnutné.‘ Môj dar nie je mikrofón. Môj dar je tichá, praktická prítomnosť a súcit. A v Kristovom tele je táto služba rovnako posvätná ako tá najlepšia kázeň na svete.“

– Dorota, 17, Banská Štiavnica

Skús toto

Premýšľaj: Veríš tomu, že Duch Svätý vložil do tvojho vnútra konkrétny dar pre budovanie iných? Alebo sa stále porovnávaš s ľuďmi na pódiu a podceňuješ to, čo ti Boh dal?

Urob: Sprav si tento týždeň malý duchovný experiment: opýtaj sa dvoch ľudí, ktorí ťa dobre poznajú a majú ťa radi: „V čom vidíš, že cez mňa Boh najviac pôsobí na druhých?“ Pozorne ich počúvaj – často uvidia tvoj dar skôr, než si ho všimneš ty sám.

Prečítaj si: Prečítaj si List Rimanom 12:3–8 a Efezanom 4:1–16. Všímaj si, ako Pavol prepája rozmanitosť darov s pokorou: nikto si nesmie o sebe myslieť viac, než treba, ale každý má triezvo slúžiť tým, čo prijal.

Zhrnutie kapitoly

V každom znovuzrodenom veriacom tepe kompletná duchovná DNA Krista; nikto nie je druhotriednym kresťanom odkázaným na sprostredkovanie klerikov.
Služobné dary podľa Efezanom 4:11 nemajú robiť prácu za telo; ich úlohou je katartismos – náprava kĺbov a vystrojenie svätých na dielo ich vlastnej služby.
Poradie v 1. Korinťanom 12:28 nie je mocenský rebríček, ale logický postup pri stavbe domu od základov (apoštol) cez smerovanie (prorok) až po steny (učiteľ).
Dary Ducha nie sú súkromné trofeje na predvádzanie ega; sú to nástroje nezištnej služby dané na spoločný úžitok celého tela.
Aj ten najmenej nápadný úd je v tele úplne nevyhnutný; tichá praktická služba má v Božích očiach rovnakú váhu ako verejné kázanie.