Kapitola 12: Jeden druhému

„Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom; ako som ja miloval vás, aby ste sa aj vy milovali navzájom. Podľa toho všetci spoznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku jedni k druhým.“
– Ježiš z Nazareta (Ján 13:34–35)

Ak by sme mali celú túto knihu zhrnúť do jednej jedinej vety, bola by to táto: Kresťanstvo nie je sólo šport pre jednotlivcov, ktorí majú svojho súkromného Boha; je to živý organizmus, v ktorom umiera sebecké „Ja“ a rodí sa novozmluvné „My“.

V západnom svete sme posadnutí individualizmom. Všetko meriame cez vlastný komfort, vlastnú sebarealizáciu, vlastné pocity a vlastný úspech. A najsmutnejšie je, že túto sebeckú kultúru sme bez váhania prepašovali priamo do srdca kresťanstva.

Koľkokrát si počul frázy: „Máš už svojho osobného Spasiteľa?“, „Viera je moja súkromná intímna vec,“ alebo „Mne stačí môj osobný vzťah s Ježišom v mojej izbe“?

Zastav sa na sekundu. Výraz „osobný Spasiteľ“ v celej Biblii nenájdeš ani raz! Ani Ježiš, ani Peter, ani Pavol ho nikdy nepoužili. Ježiš nie je tvoj súkromný sluha ani tvoj domáci maznáčik na upokojenie nervov. Ježiš je Pán celého vesmíru a Kráľ spoločenstva.

A teraz sa priprav na štatistický údaj, ktorý ti vyrazí dych: V gréckom texte Novej zmluvy sa slovo allélón (navzájom, jeden druhému, medzi sebou) nachádza presne 100-krát!

Sto ráz! Duch Svätý nám v Novej zmluve zanechal sto priamych zmienok o tom, že život viery je nerozlučne spojený s druhými ľuďmi. Nemôžeš nasledovať Krista a ignorovať jeho telo.

1. Námietka: „Ja sa s ľuďmi len zraním, Boh mi úplne stačí“

Mnoho kresťanov, ktorí zažili v cirkvi zranenie, sa bráni týmto argumentom:

„Ľudia sú nespoľahliví, klamú a sklamú ťa. Načo sa mám viazať na spoločenstvo a riskovať ďalšie sklamanie? Pavol v liste Filipanom píše: ‚S bázňou a trasením pracujte na svojej spáse!‘ (Flp 2:12). Spása je predsa individuálna záležitosť medzi mnou a Bohom. Keď zomriem, pred Božím súdom budem stáť sám, nie s celým zborom.“

Tento postoj znie duchovne a sebestačne. Lenže opäť ide o ukážkové vytrhnutie verša z kontextu. Keď Pavol píše vo Filipanom 2:12: „Pracujte na svojej spáse,“ v gréckom texte je sloveso v množnom čísle (katergazesthe – vy všetci spoločne pracujte!). A o čom hovorí celá druhá kapitola Filipanom? Hovorí o tom, aby sme „nepozerali každý len na svoje vlastné veci, ale aj na veci iných“ a mali v sebe to isté zmýšľanie, aké bolo v Kristovi Ježišovi, ktorý sa zriekol seba samého a vzal na seba podobu sluhu!

Apoštol Ján v 1. liste Jána 4:20 napísal vetu, ktorá je ako ľadová sprcha pre každého osamelého duchovného samotára:

„Ak niekto povie: Milujem Boha, a nenávidí svojho brata, je luhár. Veď kto nemiluje svojho brata, ktorého vidí, ako môže milovať Boha, ktorého nevidí?“

Nemôžeš milovať Hlavu a ignorovať jej telo. Láska k Bohu sa overuje na láske k bratom a sestrám.

2. Sto novozmluvných pravidiel vzájomnosti: Päť kľúčových klastrov

Keď si prejdeš všetkých sto výskytov slova allélón v Novej zmluve, zistíš, že tvoria geniálny ekosystém. Tieto príkazy sa dajú rozdeliť do piatich základných oblastí, ktoré tvoria funkčný obeh zdravého organizmu:

1. Milovať sa navzájom (Agapáte allélús)

Toto je základný novozmluvný imperatív. V evanjeliách a listoch sa opakuje viac ako dvadsaťkrát:

„Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom...“ (Ján 13:34)
„Nebuďte nikomu nič dlžní, okrem toho, aby ste sa navzájom milovali...“ (Rimanom 13:8)
„Láska k bratom nech je bez pretvárky... v bratskej láske buďte k sebe navzájom láskaví...“ (Rimanom 12:9–10)
„Láska nech prikrýva množstvo hriechov; buďte k sebe navzájom pohostinní bez reptania.“ (1. Petrov 4:8–9)

Svet nespozná, že sme Ježišovi učeníci, podľa našich teologických prednášok, podľa dokonalej hudobnej produkcie ani podľa najmodernejšej techniky na pódiu. Ježiš povedal jasne: Svet to spozná podľa toho, či máme medzi sebou skutočnú lásku.

2. Slúžiť si a podriaďovať sa navzájom

V Kristovom kráľovstve neexistuje jednosmerná ulica autority. Podriadenosť je vzájomná:

„Ale skrze lásku slúžte jeden druhému.“ (Galaťanom 5:13)
„Podriaďujte sa jedni druhým v bázni pred Kristom.“ (Efezanom 5:21)
„Podobne mladší, podriaďte sa starším; a všetci sa navzájom opášte pokorou, lebo Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť.“ (1. Petrov 5:5)
„V preukazovaní úcty predchádzajte jeden druhého.“ (Rimanom 12:10)

Všimni si verš z 1. Petra 5:5: Peter neprikazuje jednostrannú poslušnosť. Hovorí: Všetci sa navzájom opášte pokorou. Každý kľačí pred každým.

3. Prijímať sa a odpúšťať si navzájom

Spoločenstvo nie je výberový klub dokonalých ľudí. Je to poľná nemocnica pre hriešnikov:

„Preto prijímajte jeden druhého, ako aj Kristus prijal vás na Božiu slávu.“ (Rimanom 15:7)
„Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak má niekto proti niekomu sťažnosť; ako aj Kristus odpustil vám, tak aj vy.“ (Kolosanom 3:13)
„Buďte k sebe navzájom láskaví, milosrdní, odpúšťajte si navzájom, ako aj vám Boh v Kristovi odpustil.“ (Efezanom 4:32)
„Nevyznávajte hriechy anonymnému kňazovi za mriežkou – vyznávajte si hriechy jedni druhým a modlite sa jedni za druhých, aby ste boli uzdravení.“ (Jakub 5:16)

4. Napomínať sa a povzbudzovať sa navzájom

Skutočná láska nie je toxická pozitivita, ktorá zatvára oči pred hriechom a sebadeštrukciou:

„Napomínajte sa navzájom každý deň, kým sa hovorí: Dnes, aby nikto z vás nezatvrdol klamstvom hriechu.“ (Hebrejom 3:13)
„Dbajme jedni o druhých, aby sme sa podnecovali k láske a dobrým skutkom; neopúšťajme svoje zhromaždenie... ale povzbudzujme sa navzájom...“ (Hebrejom 10:24–25)
„Vyučujte a napomínajte sa navzájom žalmami, hymnami a duchovnými piesňami...“ (Kolosanom 3:16)

5. Niesť si navzájom bremená

Toto je vrchol praktickej solidarity:

„Neste si navzájom bremená, a tak naplníte Kristov zákon.“ (Galaťanom 6:2)

3. Balvan verzus batoh: Geniálna lekcia z Galaťanom 6

Pri téme nesenia bremien narážajú mnohí ľudia na zdanlivý rozpor v 6. kapitole Listu Galaťanom.

Pozri sa na tieto dva verše, ktoré stoja len pár riadkov od seba:

Verš 2: „Neste si navzájom bremená (baré), a tak naplníte Kristov zákon.“
Verš 5: „Lebo každý ponesie svoje vlastné bremeno (fortion).“

Ako je to možné? Protiirečí si Pavol v tom istom odseku? Máme si niesť bremená navzájom, alebo má každý niesť svoje vlastné?

Odpoveď sa skrýva v gréckom jazyku, ktorý pre slovo „bremeno“ použil dva úplne odlišné výrazy:

Vo verši 2 je použité slovo baros (množné číslo baré). Baros označuje drvivé, obrovské, neznesiteľné bremeno – ťažký balvan, ktorý spadol na človeka a pritlačil ho k zemi. Sú to životné tragédie: náhla smrť v rodine, strata zamestnania, diagnostikovaná ťažká choroba, hlboká klinická depresia alebo rozvod. Takýto balvan človek fyzicky ani psychicky nedokáže uniesť sám. Ak mu nepribehnú na pomoc bratia a sestry a nenadvihnú ten balvan spolu s ním, ten človek pod ním zahynie. To je novozmluvné allélón: telo pribieha na pomoc trpiacemu údu.

Vo verši 5 je použité slovo fortion. Fortion bol v staroveku technický termín pre vojenský batoh rímskeho legionára alebo bežný náklad, ktorý si človek nesie na chrbte na dennej ceste. Je to osobná zodpovednosť každého jednotlivca: vstávať ráno do práce, platiť svoje účty, starať sa o vlastné telo, upratovať si izbu, robiť pokánie zo svojich vlastných hriechov. Tento batoh za teba nikto iný neodnesie. Ak si zdravý a odmietaš pracovať, nikto nemá povinnosť ťa živiť.

Zrelé novozmluvné spoločenstvo funguje v rovnováhe:

Nezamieňa batoh za balvan: nepodporuje lenivosť a parazitovanie tých, ktorí odmietajú niesť svoju osobnú zodpovednosť (fortion).
Ale nikdy nenechá brata samého pod balvanom: keď príde skutočná tragédia (baros), celé telo vstane, vytiahne peňaženky, čas a modlitby a nesie ten náklad spoločne.

Danielov príbeh: Keď mi vypli náboženstvo a zapli život

„Tri roky som chodil do veľkej mestskej mládeže v Košiciach. Bol som tam každú nedeľu. Všetko bolo super – perfektný zvuk, moderné chvály, skvelá kaviareň vo vestibule. Mal som pocit, že patrím do skvelej komunity.

Lenže potom prišiel môj najťažší semester na technickej univerzite. Doma sa naši začali rozvádzať, otec odišiel a prestal posielať peniaze. Vyhodili ma z brigády a nemal som na zaplatenie internátu. Do toho som neurobil ťažkú skúšku z matematiky a prepadol som hlbokým panickým atakom. Prestalo sa mi dariť chodiť na mládežnícke akcie.

A vieš, čo sa stalo? Nikto nezavolal. Nikto sa nespýtal, kde som. Prestal som fungovať ako koliesko v programe, tak som prestal existovať. Vymazali ma z organizačnej skupiny na sociálnych sieťach, aby som im nekazil štatistiku.

Sedel som v izbe na internáte, vonku pršalo a ja som mal v peňaženke dve eurá a suchý rožok. Bol som na dne.

V utorok večer niekto zaklopal na dvere. Boli to dvaja chalani z nášho ročníka na fakulte – Lukáš a Samo. Vedel som, že sú kresťania, ale stretávali sa len neformálne v byte. Vošli dnu. Lukáš položil na stôl dve plné tašky s nákupom: šunku, syr, ovocie, chlieb. Samo vytiahol zošit a povedal: ‚Marek, počuli sme, že ťa vyhodili z matiky. Ja som ju urobil na áčko, prišiel som ťa doučiť na opravný termín.‘

A potom sa Lukáš spýtal: ‚Ako si na tom s intrákom?‘ Priznal som sa, že zajtra ma vyhodia, lebo nemám na nájom. Vytiahli obálku. Zložili sa štyria chalani a zaplatili mi nájom na dva mesiace dopredu. Žiadne výčitky. Žiadne poučovanie o tom, prečo som nebol v nedeľu v kostole. Len tichá, konkrétna pomoc.

Tí dvaja chalani pre mňa boli cirkvou viac než celá tá obrovská sála plná svetiel. Zložili zo mňa balvan. Vtedy som na vlastnej koži pochopil, čo znamená slovo allélón.“

– Daniel, 22, Košice

Skús toto

Premýšľaj: Kto v tvojom okolí dnes leží pod ťažkým balvanom (baros) a snaží sa ho uniesť sám? Vieš o niekom, kto prestal chodiť na stretnutia a nikto sa mu neozval?

Urob: Napíš dnes správu alebo zavolaj človeku, ktorý ti chýba. Nepýtaj sa ho: „Prečo si nebol v kostole?“ Opýtaj sa ho: „Ako sa naozaj máš? Môžem ti s niečím pomôcť?“ A potom ho len v tichu počúvaj.

Prečítaj si: Prečítaj si List Galaťanom 6:1–10 a Jánovo evanjelium 13:34–35. Všímaj si, podľa čoho má svet spoznať, že sme Ježišovi učeníci.

Zhrnutie kapitoly

Cirkev nie je zhluk izolovaných veriacich, ale živé telo, kde sebecké „Ja“ ustupuje spoločnému „My“.
Výraz „osobný Spasiteľ“ v celej Biblii neexistuje; Boh zachraňuje jednotlivca do rodiny tela.
Grécke slovo allélón (navzájom, jeden druhému) sa v Novej zmluve nachádza presne 100-krát a tvorí základnú DNA kresťanského života.
Rozlišuj medzi batohom a balvanom podľa Galaťanom 6: každý nesie svoju osobnú dennú zodpovednosť (fortion), ale pri životných tragédiách (baros) pribieha telo niesť bremeno spoločne.
Svet nespozná Ježiša podľa našich budov ani hudobných produkcií, ale podľa toho, či máme medzi sebou skutočnú, obetavú lásku.