Príloha 3: Slovník pojmov po ľudsky
Grécčina Novej zmluvy a teologické výrazy bez cirkevnej latinčiny a akademickej hmly. Čo tieto slová znamenali pre rybárov, remeselníkov a otrokov v 1. storočí.
Ekklésia (ἐκκλησία)
V antickom Grécku to bol riadny snem slobodných občanov mesta, ktorých mestský posol zvolal na námestie, aby spoločne rokovali a rozhodovali. Keď Ježiš a apoštoli použili toto slovo, nevybrali si náboženský výraz pre svätyňu (hierón ani naos), ale svetský politický termín. V Novej zmluve ekklésia nikdy neoznačuje budovu, chrám ani inštitúciu, ale výhradne živé spoločenstvo ľudí, ktorých si Kristus povolal.
Allélón (ἀλλήλων)
Grécke zámeno znamenajúce „jeden druhému“, „navzájom“, „medzi sebou“. V Novej zmluve sa vyskytuje presne 100-krát. Tvorí základnú gramatiku kresťanského života: milujte sa navzájom, neste si navzájom bremená, odpúšťajte si navzájom, slúžte si navzájom. Bez allélón kresťanstvo degraduje na pasívny monológ jedného človeka.
Koinónia (κοινωνία)
Často sa prekladá ako „spoločenstvo“, no v staroveku označovalo aj obchodné partnerstvo alebo spoločné vlastnenie majetku. V Novej zmluve to nie je len príjemné posedenie pri káve po bohoslužbe, ale hlboké partnerstvo na živote, utrpení, viere a praktických zdrojoch. Znamená mať veci spoločné a niesť zodpovednosť za brata.
Presbyteros (πρεσβύτερος)
Doslova „starší človek“ alebo „starec“. V biblickom zmysle to nebol úradník vymenovaný zhora, ale človek s prevereným charakterom, životnou skúsenosťou a múdrosťou, ktorého komunita prirodzene rešpektovala ako otca rodiny. Starší nerozkazovali z pozície sily, ale viedli príkladom vlastného života.
Episkopos (ἐπίσκοπος)
V bežnej gréčtine dozorca, inšpektor, strážca alebo opatrovník. V Novej zmluve sa tento termín používa zameniteľne so slovom presbyteros (starší). Vyjadruje funkciu a bdelosť: niekoho, kto bdie nad bezpečím a duchovným zdravím rodiny, aby ju neroztrhali vlci. Až v neskorších storočiach sa z biskupa stal monarchický vládca celej diecézy.
Diakonos (διάκονος)
Pôvodne človek, ktorý obsluhoval pri stoloch, roznášal jedlo alebo vykonával manuálne práce v domácnosti. Pavol a Ježiš tento pojem prevrátili naruby: najväčší je ten, kto obsluhuje. Diakoni neboli „podriadení kňazi“, ale praktickí pomocníci, ktorí sa starali o jedlo, vdovy a núdznych, aby v tele nikto netrpel hladom.
Poimén (ποιμήν)
Pastier. V celej Novej zmluve sa vyskytuje 18-krát, pričom takmer výlučne označuje Ježiša ako Dobrého a Veľkého Pastiera oviec (alebo doslovných pastierov na pastvinách). Iba raz (Ef 4:11) je spomenutý ako dar pre spoločenstvo – v páre s učiteľom. Pastierstvo v Novej zmluve nie je riadiaca funkcia, ale schopnosť chrániť, kŕmiť a viesť ľudí k samostatnosti pri Kristovi.
Katartismos (καταρτισμός)
V Efezanom 4:12 sa prekladá ako „vystrojovanie“ alebo „zdokonaľovanie“ svätých. V medicínskej gréčtine sa tento pojem používal pre nápravu zlomenej kosti alebo vykĺbeného kĺbu, aby mohol znova plniť svoju funkciu. Apoštoli a učitelia nemajú všetko robiť sami – ich úlohou je „napraviť a uschopniť“ každý úd, aby celé telo samo rástlo v láske.
Leitourgia (λειτουργία)
V starovekých Aténach to bola verejná služba alebo dielo vykonané bohatým občanom v prospech celej obce (napríklad postavenie lode či usporiadanie slávnosti na vlastné náklady). V Novej zmluve liturgia nie je nemenný rituál odriekaný kňazom, ale praktická služba lásky a obety pre druhých (porov. Rim 15:27, 2. Kor 9:12).
Oikos (οἶκος)
Dom, domácnosť, celá rodina vrátane príbuzných, služobníctva a priateľov. Raná cirkev sa nestretávala v chrámoch ani arénach, ale v oikose. Dom bol prirodzenou bunkou spoločnosti a stal sa prirodzenou bunkou novozmluvnej cirkvi.
Charisma (χάρισμα)
Dar milosti (charis = nezaslúžená priazeň, milosť). Schopnosť, vhľad alebo uschopnenie, ktoré dáva Duch Svätý jednotlivým údom tela nie na ich vlastné chvastanie, ale na budovanie a úžitok ostatných (1. Kor 12:7).
Didaché (διδαχή)
Učenie alebo vyučovanie. V ranej cirkvi to nebola akademická dogmatika, ale praktické vedenie, ako nasledovať Ježiša v každodennom živote, etike a vzťahoch.