Úvod: Čo je Mossad

Neexistuje budova s nápisom Mossad. Pri pobrežnej diaľnici severne od Tel Avivu stojí nenápadný komplex, okolo ktorého denne prefrčia tisíce áut bez toho, aby vodiči tušili, čo míňajú. Žiadna tabuľa, žiadne logo na priečelí, žiadna adresa v telefónnom zozname. Po desaťročia izraelská vláda oficiálne nepriznávala ani meno muža, ktorý odtiaľ službe velil — v novinách sa smel uvádzať len ako „šéf“, jediným hebrejským písmenom. A predsa niet na svete tajnej služby, o ktorej by sa rozprávalo viac. Pri žiadnej inej sa hranica medzi doloženým faktom a legendou nestiera tak ľahko ako pri tejto.

Táto kniha sa drží faktov. Ale aby dávali zmysel, treba najprv vedieť, čo Mossad vlastne je, ako je postavený a podľa akej logiky koná. To je úloha tohto úvodu.

Vznik a poslanie

Mossad vznikol v roku 1949 ako koordinačný úrad a v roku 1951 dostal podobu, akú v hrubých rysoch má dodnes. Jeho plný názov — ha-Mossad le-Modi'in u-le-Tafkidim Meyuchadim, čiže „Inštitút pre spravodajstvo a špeciálne úlohy“ — prezrádza dve veci naraz. Zbiera informácie. A vykonáva „špeciálne úlohy“, čo je opatrný výraz pre všetko od tajných rokovaní cez sabotáže až po zabíjanie.

Mossad nie je jediné oko izraelskej bezpečnosti. Tvorí jeden vrchol trojuholníka: Šin Bet (vnútorná bezpečnosť a kontrarozviedka doma a na okupovaných územiach), Aman (vojenské spravodajstvo, najväčšia zo zložiek) a Mossad, ktorý má na starosti zahraničie. Operuje za hranicami, často hlboko v nepriateľskom území, a zodpovedá sa priamo premiérovi — nie ministrovi, nie generálnemu štábu. Tá priama linka na vrchol nie je formalita: takmer každá akcia v tejto knihe sa rodila ako politické rozhodnutie posvätené najvyšším miestom v štáte.

Štruktúra a jednotky

Pod povrchom má Mossad niekoľko oddelení, ktoré sa v príbehoch tejto knihy opakujú:

• Caesarea (Cezárea) — elitná zložka pre operácie v nepriateľských krajinách. Pod ňu spadá aj Kidon (hebrejsky „bodák“), tím, ktorého menom sa na Západe označujú izraelské cielené likvidácie.
• Comet (Tzomet) — nábor a vedenie agentov, srdce klasickej špionáže.
• Neviot — vnikanie do budov, odpočúvanie, tajné prehliadky a sledovanie.
• Tevel — styk so spriatelenými službami a tajná diplomacia.

Mossad pritom nepracuje sám. Pri kinetických zásahoch — záchrane rukojemníkov, prepadoch, leteckých úderoch — sa opiera o armádu: o elitnú jednotku Sajeret Matkal, o letectvo, o výsadkárov. Časť operácií v tejto knihe preto nie sú „čisto“ mossadovské; sú to spoločné podniky spravodajskej služby a armády, kde Mossad dodal oči a uši a vojaci päsť.

Slovník pojmov

Pár slov sa bude vracať na každej druhej strane. Netreba sa ich učiť naspamäť — stačí mať ich poruke:

• Kidon — hebrejsky „bodák“. Tím, ktorý vykonáva to, na čo iní len ukazujú.
• Katsa — riadiaci dôstojník. Človek, ktorý v cudzom meste vedie agentov a zdroje a nesmie sa nikdy pomýliť v tom, komu dôveruje.
• Sayan (mn. č. sayanim) — Žid v diaspóre, ktorý Mossadu ticho pomôže: požičia byt, auto, lekársky predpis, niekedy len mlčanie. Neplatená sieť drobných láskavostí, ktorá službe dáva oči a ruky po celom svete.
• Neviot — sledovanie, vnikanie a „tichá“ technika. Práca, ktorú spoznáte najlepšie podľa toho, že po nej nezostane stopa.
• HUMINT / TECHINT — spravodajstvo od ľudí, respektíve z techniky. Celá kniha je v podstate o tom, kedy zafunguje jedno a kedy druhé.

Doktrína odstrašenia

Mossad nezabíja pre pomstu, aspoň nie podľa vlastnej logiky — hoci pomsta v jeho príbehoch zaznieva často. Vedie ho idea odstrašenia: presvedčiť nepriateľa, že Izrael má dlhú pamäť a nikto nie je nedosiahnuteľný. Mŕtvy cieľ je adresovaný aj tým, čo zostali nažive a sledujú, ako sa to skončilo.

K tomu sa v roku 1981 pridala Beginova doktrína: zásada, že Izrael nepripustí, aby nepriateľský režim získal jadrovú zbraň, a ak treba, zničí takú kapacitu preventívne — skôr, než vôbec nabehne. Polovica novších kapitol tejto knihy je v istom zmysle pokračovaním tej jednej vety.

A nad všetkým sa vznáša popierateľnosť. Ideálna operácia je tá, ktorú nikto nedokáže s istotou pripísať. Preto toľko akcií v tejto knihe Izrael nikdy nepotvrdil — a preto sa pri mnohých opierame o investigatívne rekonštrukcie, súdne spisy a priznania, ktoré prišli až s odstupom rokov. O tom, ako s týmito medzerami nakladáme, je nasledujúca krátka poznámka.