Poznámka o zdrojoch a metóde

Táto kniha je o tajnej službe. To je pri písaní problém, ktorý sa nedá obísť: značná časť toho, čo Mossad robí, nie je a nikdy nebude doložená dokumentom s pečiatkou. Preto stojí za to povedať na úvod, z čoho je kniha zložená a kde leží hranica medzi tým, čo vieme, a tým, čo sa len pripisuje.

Najvyššiu váhu majú primárne zdroje. Súdne spisy (proces s Adolfom Eichmannom v Jeruzaleme, žaloby a rozsudky v Nórsku po Lillehammeri), rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, správy Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA) o iránskom a sýrskom programe, oficiálne priznania izraelských predstaviteľov, neskôr odtajnené spisy. Kde takýto doklad existuje, kniha sa opiera oň.

Druhú vrstvu tvoria odborné a investigatívne práce. Predovšetkým kniha Ronena Bergmana Rise and Kill First (slov. Vstaň a zabi prvý), opretá o stovky rozhovorov s bývalými dôstojníkmi, ďalej memoáre účastníkov a dlhoročná reportáž izraelskej a medzinárodnej tlače. Tieto zdroje nie sú dokumenty štátu, ale prešli redakčnou a faktickou kontrolou a často sú jediným spôsobom, ako sa k operácii vôbec dostať.

Najnižšiu váhu majú terciárne zdroje — encyklopedické agregátory a novinové rekonštrukcie. Používame ich na rámec, dátumy a mená, nie na citlivé detaily.

Tu treba byť úprimný. Pri operáciách so štátnym utajením kniha nemá k dispozícii spis a opiera sa o investigatívne rekonštrukcie a agregovanú verejnú pamäť. To znamená, že niektorý detail — kto stál na ktorom rohu, koľko presne padlo výstrelov — je najlepší dostupný odhad, nie overený fakt. Kde to tak je, text to hovorí nahlas: formuláciami „pripisuje sa Mossadu“, „Izrael nikdy nepriznal“, „podľa jedného zdroja“ alebo uvedením viacerých verzií vedľa seba, keď sa pramene rozchádzajú. Domyslený detail, ktorý by znel dobre, ale nedá sa podložiť, do knihy nepatrí.

Kniha pritom nehodnotí legitimitu týchto akcií — od atentátov po sabotáže. Necháva hovoriť fakty a dôsledky vrátane civilných obetí a omylov. Kde existuje doložený hlas druhej strany — pozostalých, palestínskej či iránskej strany —, dostáva priestor.

Poznámka k menám. Mená osôb a miest prepisujeme foneticky do slovenčiny a pri prvom výskyte uvádzame v zátvorke pôvodný alebo medzinárodne zaužívaný tvar (Mahmúd al-Mabúh, Imad Mughniyeh). Ustálené medzinárodné názvy operácií ponechávame v origináli (Operation Finale, Operation Opera).

Každú kapitolu uzatvára riadok Zdroje: s konkrétnymi prameňmi; súhrnný zoznam je na konci knihy.