Operation Damocles: nemeckí vedci v Egypte
Éra I — Lov a zakladajúce mýty (1960–1973)
Prológ
Ráno 27. novembra 1962 otvorila Hannelore Wendeová v káhirskej kancelárii obyčajný poštový balík. Pracovala ako sekretárka pre nemeckého raketového inžiniera Wolfganga Pilza a zásielka vyzerala ako úradná pošta od právnika — mala dokonca jeho hlavičku na zadnej strane. To bol celý zmysel obalu: tvorcovia bomby vsadili na to, že takú osobnú poštu Pilz otvorí sám. Otvorila ju však ona. Výbuch jej roztrhal ruku, oslepil jedno oko a vyrazil zuby. O Pilzovi a jeho kolegoch v ten deň vedeli v Tel Avive viac než ich vlastné egyptské krytie. Mali ich očíslovaných na zozname, ktorý sa volal Damokles.
Cieľ a motív
Egyptský prezident Gamál Abdan-Násir chcel rakety, ktoré by neboli ani sovietske, ani západné. Aby obišiel obe veľmoci, najal si tých, ktorí raz pre Hitlera stavali strely V-2: nemeckých a rakúskych vedcov a inžinierov. Pracovali na utajenom vojenskom pracovisku pri Káhire, ktoré sa v spisoch volalo Závod 333, a vyvíjali balistické strely Al-Zafír a Al-Káhir.
V júli 1962 Egypt prvý raz odpálil vlastnú raketu a krátko nato prešli dva nové typy striel počas vojenskej prehliadky ulicami Káhiry. Vo svete to vzbudilo pozornosť, v Izraeli poplach. K obavám prispel ešte jeden hlas: rakúsky vedec Otto Joklik, ktorý sa od programu odvrátil, prišiel k izraelskej rozviedke s tvrdením, že Egypťania chcú strely vyzbrojiť rádioaktívnym odpadom, ba zháňajú aj jadrové hlavice. Jeho informácie sa nikdy nepotvrdili a dnes ich časť spravodajcov pokladá za zveličenú. Vtedy však dopadli na úrodnú pôdu. Pre štát, ktorý mal ešte v živej pamäti Eichmanna a komory, znela predstava nemeckých rúk stavajúcich zbrane na zničenie Židov ako nočná mora, ktorá sa vracia.
Plán
Šéf Mossadu Isser Harel — ten istý muž, ktorý dva roky predtým doviedol domov Eichmanna — prevzal vec ako osobnú misiu. Záver znel jednoznačne: vedcov treba z Egypta vystrašiť. Nie nutne pozabíjať, ale prinútiť ich zbaliť sa a odísť. Strach mal byť hlavnou zbraňou, násilie jeho nástrojom tam, kde strach nestačil.
Operácia dostala meno Damocles — podľa meča, čo visí na vlásku nad hlavou. To bol presne odkaz, ktorý mali vedci dostať: žiješ, ale visí to nad tebou. Mossad si zmapoval, kto pre program pracuje, kde majú kancelárie v Európe, kade chodia, kto sú ich rodiny. Listy a balíky sa dali poslať na adresy v Káhire aj v Nemecku. Tých, ktorých sa nedalo zastrašiť poštou, mali navštíviť agenti osobne — alebo cez ich najzraniteľnejšie miesto, deti.
Prevedenie
Prvý a najtemnejší úder padol ešte predtým, než bomby začali chodiť poštou. V septembri 1962 zmizol v Mníchove Heinz Krug, štyridsaťdeväťročný šéf firmy, ktorá pre egyptský program zháňala súčiastky a materiál. Odišiel z kancelárie a domov sa už nevrátil. Polícia mala jedinú stopu — že často lietal do Káhiry. Telo sa nikdy nenašlo. Podľa neskorších výpovedí bývalých dôstojníkov Mossadu ho zavraždili a jeho smrť mala byť odkazom ostatným. O tom, ako presne zomrel, kolujú dve neoverené verzie. Prvú priniesli novinári Dan Raviv a Yossi Melman: podľa nej Kruga zastrelil priamo v Nemecku bývalý esesák Otto Skorzeny, ktorý vtedy pracoval pre Mossad. Druhú zachytil Ronen Bergman v Rise and Kill First (slov. Vstaň a zabi prvý) — podľa nej agenti Kruga uniesli, dopravili do Izraela a usmrtili až tam. Ani jednu z nich sa nepodarilo nezávisle potvrdiť; isté je len to, že Krug zmizol a už ho nik nevidel.
Potom prišla pošta. V novembri 1962 vybuchol v Pilzovej káhirskej kancelárii balík, čo zmrzačil sekretárku Hannelore Wendeovú. Ďalšia zásielka doručená do raketového závodu v Heliopolise zabila päť egyptských pracovníkov — obete, ktoré neboli vedci a o cieľ operácie nezavadili. V tých istých týždňoch dostávali vedci v Nemecku aj Egypte listy s jasnou rečou: viete, kto ste, viete, kde ste, prestaňte.
Vo februári 1963 sa Mossad pokúsil zasiahnuť priamo. Terčom bol Hans Kleinwächter, inžinier ešte z programu V-2. Atentát stroskotal — zbraň zlyhala a Kleinwächter prežil. Tlak smeroval aj na ďalšie mená spojené s programom, medzi nimi na Wolfganga Pilza, ktorý bol považovaný za jednu z vedúcich postáv.
Zlom prišiel vo Švajčiarsku. Agenti Mossadu, Izraelčan Josef Ben-Gal a spomínaný Rakúšan Otto Joklik, sa rozhodli zlomiť vedca Paula Görkeho, experta na navádzanie striel, cez jeho dcéru. V Bazileji dohovorili stretnutie s Heidi Görkeovou a tlačili na ňu, aby otca presvedčila opustiť Egypt — s nevyslovenou hrozbou v pozadí. Görkeová však už predtým upovedomila políciu. Stretnutie sledovali a 2. marca 1963 oboch agentov zatkli.
Bilancia
Zatknutie v Bazileji vytiahlo celú tajnú kampaň na svetlo. Namiesto neviditeľného nátlaku zrazu stál Mossad pred švajčiarskym súdom a pred novinármi z celého sveta. Ben-Gal a Joklik boli v júni 1963 uznaní za vinných z vyhrážania — no súd vzal do úvahy aj kontext Násirových hrozieb voči Izraelu a vymeral len dva mesiace, ktoré si obaja prakticky odsedeli vo väzbe. Z pojednávacej siene vyšli na slobodu. Pre operáciu to však bola katastrofa: jej metódy — bomby, čo komolia sekretárky, vyhrážky deťom — sa rozliali po titulných stranách.
A bola tu mravná cena, ktorú nezľahčí žiadny rozsudok. Hannelore Wendeová prišla o oko a ruku, hoci nikdy nebola cieľom. Päť egyptských robotníkov v Heliopolise zomrelo bez akéhokoľvek súvisu s vojnou vedcov. Operácia, ktorá mala odstrašiť, zranila predovšetkým ľudí na okraji.
Následky
Najťažšia rana však dopadla doma. Spôsob kampane rozštiepil izraelské vedenie. Isser Harel hodnotil nemeckú hrozbu ako smrteľnú a presadzoval tvrdú líniu; premiér David Ben-Gurion ju pokladal za prehnanú a nebezpečnú — práve v čase, keď Izrael budoval citlivé vzťahy so Západným Nemeckom a potreboval jeho dodávky zbraní. Spor o to, ako ďaleko sa smie zájsť, sa vyhrotil. V marci 1963 Ben-Gurion fakticky vynútil Harelovu rezignáciu. Muž, ktorý Mossadu vydobyl slávu Eichmannom, odišiel kvôli vojne proti vedcom.
Paradoxne, samotnú hrozbu nakoniec zlomili viac diplomacia a verejné odhalenie než bomby. Nemecko pod tlakom začalo svojich občanov od egyptského programu odrádzať, vedci strácali chuť riskovať a do konca roka 1963 väčšina z Egypta odišla. Rakety Al-Zafír a Al-Káhir sa nikdy nestali zbraňou, ktorej sa Izrael bál; program po odchode odborníkov uvädol.
Wolfgang Pilz, vedec, ktorému prišiel balík do kancelárie a namiesto neho ho otvorila sekretárka, opustil Egypt v roku 1963 a vrátil sa do Európy. Hannelore Wendeová strávila zvyšok života s jedným okom a zmrzačenou rukou; v rozhovoroch po rokoch hovorila, že list otvorila preto, lebo na ňom bola právnická hlavička a vyzeral úplne všedne.
V populárnej kultúre
Epizóda žije skôr v literatúre faktu než vo filme. Najpodrobnejšie ju spracovali Michael Bar-Zohar a Nissim Mišal v knihe Mossad: The Greatest Missions of the Israeli Secret Service a Ronen Bergman v Rise and Kill First. Verziu so Skorzenym ako vykonávateľom rozvinuli Dan Raviv a Yossi Melman v knihe Spies Against Armageddon.
Zdroje: Wikipedia: Operation Damocles; Jewish Virtual Library: Operation Damocles; Newsweek, „The Secret History of Israel's War Against Hitler's Scientists" (2018); The Forward, „The Nazi Who Became a Mossad Hitman" (2016); Jewish Telegraphic Agency, archív jún 1963 (proces v Bazileji); Ronen Bergman, Rise and Kill First.