Chálid Mašál: zlyhaná otrava v Ammáne
Éra III — Atentáty, údery a omyly (1990–2008)
Prológ
Krátko po pol deviatej ráno kráčal Chálid Mašál po chodníku v ammánskej štvrti Šmajsání k vchodu kancelárií Hamasu. Po boku mal deti, ktoré práve viezol do školy. Za ním sa od zaparkovaného auta odlepili dvaja turisti s kanadskými pasmi. Jeden zrýchlil krok, priblížil sa zozadu a k Mašálovmu ľavému uchu pritisol malé zariadenie. Mašál neskôr opísal, čo cítil: „hlasný zvuk v uchu… ako buchnutie, ako zásah elektrickým prúdom." Cez kožu mu do tela vnikla dávka jedu, ktorá ho mala do niekoľkých hodín ticho zabiť, bez výstrelu, bez stopy, bez tela na ulici. O pár sekúnd sa obaja muži otočili a zamierili k autu. Vtedy si útoku všimol Mašálov vodič.
Cieľ a motív
Chálid Mašál (Khaled Mashal) nebol vtedy menom, ktoré by svet poznal. Bol šéfom politického byra Hamasu, ktorý sídlil v jordánskom Ammáne — palestínske hnutie tam smelo prevádzkovať politickú kanceláriu, hoci jeho ozbrojené krídlo viedlo proti Izraelu vojnu. Mašál riadil zahraničné financie a politiku hnutia z bezpečnej vzdialenosti za hranicou.
Rozkaz na jeho likvidáciu prišiel ako odveta. 30. júla 1997 dvaja samovražední atentátnici odpálili nálože na jeruzalemskom trhu Mahané Jehuda; zahynulo šestnásť ľudí, stovky utrpeli zranenia. Premiér Benjamin Netanjahu, ktorý sa do úradu dostal s tvrdou bezpečnostnou rétorikou, žiadal odpoveď. Hamas mal pocítiť, že jeho vodcovia nie sú v bezpečí nikde — ani v spriatelenej arabskej metropole. Voľba padla na Mašála. Mala to byť tichá, „nevystopovateľná" smrť, ktorú by nikto nevedel priamo pripísať Izraelu.
Práve v tom bola prvá osudná chyba. Jordánsko bolo s Izraelom od roku 1994 viazané mierovou zmluvou. Kráľ Husajn patril k najtrpezlivejším partnerom Izraela v regióne. Zabiť človeka na jeho pôde, počas mieru, znamenalo hrať s ohňom o veci, ktorú nik v Jeruzaleme poriadne nedomyslel.
Plán
Velenie operácie prevzal riaditeľ Mossadu Danny Jatom, schválil ju Netanjahu s úzkym okruhom kabinetu. Do Ammánu vyslali tím z elitnej likvidačnej jednotky Kidon. Agenti vstúpili do Jordánska na falošných kanadských pasoch a vydávali sa za turistov; tím tvorilo päť až šesť ľudí a do krajiny prenikli už týždne pred akciou. Dvaja muži, ktorí mali jed aplikovať, vystupovali pod menami Shawn Kendall a Barry Beads.
Zbraňou bol jemný aerosólový mechanizmus, ktorý mal cez kožu vstreknúť dávku silného derivátu fentanylu — jedu, ktorý účinkuje pomaly a navonok vyzerá ako náhle zlyhanie organizmu. Pôvodný scenár počítal s odpútaním pozornosti: agenti chceli pred Mašálom „náhodou" otvoriť pretrasenú plechovku koly, využiť zmätok a v tej sekunde mu priložiť zariadenie k hlave. Únikové auto čakalo neďaleko, šofér s naštartovaným motorom.
Plán visel na jedinej premise: že všetko prebehne presne. Akcia sa mala odohrať za denného svetla, na rušnej ulici, v hlavnom meste štátu, s ktorým mal Izrael podpísaný mier. Stačilo, aby sa Mašál pohol o pár minút skôr, a presne to sa ráno stalo.
Prevedenie
Mašál prišiel skôr a v sprievode detí, takže pôvodný plán s kolou sa rozpadol. Agenti improvizovali. Jeden z nich pristúpil zozadu a pritisol mu zariadenie k uchu; jed prešiel do tela. Akcia bola navonok hotová za pár sekúnd.
Lenže útok zbadal Mašálov vodič i okoloidúci. Strhol sa zmätok a obaja agenti sa dali na útek k autu. V tej chvíli práve prichádzal Mohammed Abú Sajf, tridsaťročný Mašálov telesný strážca — mohutný muž s tréningom v bojových umeniach. Videl potýčku a rozbehol sa za utekajúcimi mužmi. Naháňačka cez ammánske ulice skončila asi po míli krvavou bitkou, v ktorej Abú Sajf oboch agentov zdolal a udržal, kým neprišla jordánska polícia. Dvaja muži Mossadu skončili v rukách jordánskych úradov — so zariadením, falošnými dokladmi a celou operáciou napísanou na čele.
Zvyšok tímu sa stiahol na izraelské veľvyslanectvo v Ammáne, kde uviazol. Mašála medzitým odviezli do nemocnice. Najprv sa zdalo, že je len otrasený — potom sa dostavila prudká bolesť hlavy, vracanie a jeho stav sa rýchlo zhoršoval. Lekári nevedeli, čo mu je. Tikali hodiny, počas ktorých jed konal svoje.
Bilancia
Kráľ Husajn sa o veci dozvedel takmer okamžite a zúril. Vnímal to ako zradu osobne i štátne: na jeho pôde, počas mieru, ktorý sám podpísal, sa Izrael pokúsil zavraždiť človeka a nechal pri tom chytiť vlastných agentov. Cez amerického prezidenta Billa Clintona odkázal Netanjahuovi jednoznačnú podmienku: Izrael musí okamžite dodať protilátku, ktorá ako jediná dokáže Mašála zachrániť. Inak — mierová zmluva padá, vzťahy sa pretrhnú a zadržaní agenti pôjdu pred jordánsky súd, kde im hrozí šibenica. „Ak Mašál zomrie, zomrie s ním aj mierová zmluva," znel odkaz.
Izrael nemal kam ustúpiť. Pod tlakom Washingtonu Netanjahu súhlasil. Do Ammánu priletel sám riaditeľ Mossadu Danny Jatom a priniesol protilátku; lekári v nemocnici (King Hussein Medical Center) ju Mašálovi podali a zachránili mu život. Muž, ktorého mal Mossad ticho odstrániť, prežil — vďaka antidotu, ktoré mu Izrael musel sám doniesť.
Bizarnejší koniec atentátu si ťažko predstaviť. Operácia, ktorá mala byť neviditeľná, sa skončila tak, že šéf izraelskej tajnej služby osobne nesie cieľu liek, aby ho zachránil pred jedom vlastnej služby.
Následky
Cena za prepustenie zadržaných agentov a uvoľnenie zvyšku tímu z veľvyslanectva bola vysoká. Kráľ Husajn si vynútil výmenu väzňov. Izrael musel z väzenia prepustiť šajcha Ahmeda Jásína, ochrnutého zakladateľa a duchovného vodcu Hamasu a jedného z najvýznamnejších palestínskych väzňov vôbec, a spolu s ním desiatky ďalších palestínskych väzňov (podľa správ okolo sedemdesiat).
Dôsledky sa nedali zmerať len počtom prepustených. Hamas, ktorý mal byť oslabený, vyšiel z aféry posilnený: jeho politický šéf prežil pokus o vraždu a stal sa hrdinom, jeho zakladateľ sa vrátil na slobodu. Ahmed Jásín pokračoval vo vedení hnutia až do roku 2004, keď ho zabil izraelský útok. Chálid Mašál sa neskôr stal najvyšším šéfom Hamasu.
Pre Izrael to bola diplomatická pohroma. Vzťahy s Jordánskom, najcennejším arabským partnerom, sa otriasli a kráľ Husajn už Izraelu nikdy celkom nedôveroval. Zneužitie kanadských pasov vyvolalo hnev v Kanade, ktorá dočasne odvolala veľvyslanca; bola to rana do dôvery spojencov, ktorých doklady Mossad falšoval.
A bola tu vnútorná cena. Vyšetrovacia komisia vedená Josefom Čechanoverom uložila hlavnú zodpovednosť riaditeľovi Mossadu. Danny Jatom vo februári 1998 prevzal vinu a z funkcie odstúpil. Pre Netanjahua zostalo fiasko škvrnou na prvom funkčnom období.
Z tej jesene zostali dva obrazy. Riaditeľ Mossadu, ktorý prilieta do Ammánu s ampulkou protilátky v ruke, aby cieľu vlastnej operácie zachránil život. A o pár týždňov neskôr šajch Ahmed Jásín — ochrnutý, na vozíku — vychádza z izraelského väzenia na slobodu, aby viedol Hamas ďalších šesť rokov.
V populárnej kultúre
Kill Him Silently: Mossad vs Khaled Meshaal (2013) — dokument Al-Džazíry o pozadí operácie. Prípad sa spomína aj v knihe Ronena Bergmana Rise and Kill First a v seriálových spracovaniach dejín Mossadu.
Zdroje: Times of Israel, „Begging royal mercy: How Israel recovered from the botched Mashaal hit, 25 years ago"; Wikipedia: Khaled Mashal / Mossad / Danny Yatom; Middle East Monitor (25. 9. 2020); Tampa Bay Times, „Anatomy of a botched assassination" (8. 10. 1997); The Canadian Encyclopedia: Canadian Passport Abuse; LRB, Adam Shatz: „Mishal's Luck"; Jewish Telegraphic Agency (12. 2. 1999).