Fathí Šaqáqí: zásah na Malte
Éra III — Atentáty, údery a omyly (1990–2008)
Prológ
Sliema bola na jeseň 1995 to najnevhodnejšie miesto na vraždu, aké si možno predstaviť. Prímorská promenáda plná kaviarní, britských turistov a obchodíkov so suvenírmi, more na dosah, hotel Diplomat hľadiaci na záliv. Sem si nikto nechodil vybavovať účty zo Stredného východu.
A predsa práve odtiaľto sa líbyjský obchodník Ibrahím Alí Šawíš nevrátil na obed. Pas s tým menom mal v poriadku, vízum tiež. Líbyu opustil pred dvomi dňami, na Maltu ho doviedla prestupová trasa späť do Damasku. Zastavila ho motorka — bežná tmavá mašina, aké po ostrove jazdili stovky. Spolujazdec naňho zavolal meno, ktoré v pase nemal: jeho vlastné. Muž sa otočil, a tým si potvrdil, že nie je nijaký Šawíš. Tlmené výstrely zblízka, do hlavy. Motorka zrýchlila a vplynula do premávky skôr, než ktokoľvek na promenáde pochopil, že práve videl smrť spoluzakladateľa Palestínskeho islamského džihádu.
Cieľ a motív
Fathí Ibrahím Abdulazíz Šaqáqí nebol obyčajný bojovník. Bol lekár — pediater s diplomom z matematiky — a predovšetkým ideológ. V roku 1981 spolu s Abdom al-Azízom Awdom a niekoľkými ďalšími založil Palestínsky islamský džihád, hnutie, ktoré chcelo zničiť Izrael a na jeho mieste vybudovať islamský štát. Na rozdiel od sekulárnej OOP staval Šaqáqí ozbrojený boj priamo na náboženskom základe a obdivoval iránsku revolúciu z roku 1979 ako vzor.
Pre Izrael sa PIJ stal v prvej polovici 90. rokov jednou z najakútnejších hrozieb. Práve v čase, keď sa rozbiehal mierový proces z Osla, organizácia rozpútala sériu samovražedných útokov. Bombové útoky v Bejt Líde v januári 1995, kde zahynuli desiatky ľudí, väčšinou mladí vojaci, ukázali, že PIJ dokáže mariť mier krvou. Šaqáqí riadil hnutie z exilu v Damasku a peniaze i podporu hľadal v Teheráne aj v Tripolise. Pre izraelské velenie bol tým, kto útoky schvaľoval a financoval na diaľku, a teda terčom, ktorý politika cielených likvidácií považovala za legitímny.
Plán
Príležitosť prišla cez cestu, ktorú Šaqáqí podnikol mimo bezpečného Damasku. Koncom októbra 1995 zavítal do Líbye za Muammarom Kaddáfím; podľa časti zdrojov žiadal líbyjského vodcu, aby zastavil vyháňanie Palestínčanov z krajiny, podľa iných rokoval o financovaní hnutia. Späť sa nevracal priamo. Trasa viedla cez Maltu, malý stredomorský ostrov, kde sa dalo prestúpiť na trajekt či loď a kde sa cudzinec ľahko stratil v turistickom ruchu. Práve tam bol Šaqáqí najzraniteľnejší — mimo Sýrie, bez ochranky, pod falošným menom, ktoré mu paradoxne uberalo na ostražitosti, lebo veril, že ho nik nepozná.
Operáciu pripravoval Mossad pod vedením riaditeľa Šabtaja Šavíta. Detailné velenie ani krycie meno akcie nikdy oficiálne nezazneli — Izrael atentát dodnes nepriznal. Z neskorších rekonštrukcií (najmä z knihy Ronena Bergmana Rise and Kill First, slov. Vstaň a zabi prvý) sa skladá obraz dvoch operatívcov, podľa zdrojov vystupujúcich pod menami Gil a Ran. Na Maltu pricestovali na britské pasy, oddelene, cez rôzne letiská. Prípravná fáza zahŕňala dovoz motorky na ostrov už v auguste 1995 a tím sledovateľov, ktorí mali Šaqáqího po prílete identifikovať a viesť.
Prevedenie
Podľa rekonštrukcií opustili dvaja muži Tel Aviv 25. októbra na samostatných letoch, cestou si vyzdvihli nové britské pasy a popoludní dorazili na Maltu, kde sa obaja ubytovali — rovnako ako ich terč — v hoteli Diplomat v Sliema. Šaqáqí býval pod menom Šawíš a nemal tušenie, že ho už majú pod dohľadom.
Ráno 26. októbra vyšiel von, zrejme nakupovať. Na motorke — podľa časti zdrojov tmavej Yamahe — sa k nemu priblížili dvaja agenti. Jeden zavolal jeho meno, Šaqáqí sa otočil a strelec ho z bezprostrednej blízkosti zasiahol viacerými ranami do hlavy. Pištoľ bola vybavená tlmičom a zariadením, ktoré zachytávalo vystrelené nábojnice, aby na mieste neostali stopy. Počet rán sa v prameňoch líši — uvádza sa päť aj šesť výstrelov, mierených do čela a do zátylku. Celé to trvalo niekoľko sekúnd.
Útek bol pripravený rovnako chladne ako samotný zásah. Agenti motorku krátko nato opustili — neskôr sa zistilo, že mala ukradnuté evidenčné čísla z auta v San Gwann a v nádrži zahraničný benzín. Ako presne sa dvojica dostala z ostrova, ostáva sporné. Jedna verzia hovorí, že ich tretí muž odviezol k prístavu Msida, odkiaľ odplávali rýchlym člnom; iné správy spomínali odlet malým lietadlom. Isté je, že páchatelia zmizli a maltská polícia ich nikdy nedolapila.
Bilancia
Po remeselnej stránke akcia nezanechala Izraelu nič, čo by ho usvedčilo. Terč padol zblízka, nikto z okoloidúcich neutrpel zranenie a polícia nemala koho zatknúť. To ju odlišuje od neskorších prešľapov tej istej éry — od fiaska v Ammáne pri pokuse o otrávenie Chálida Mašála (angl. Khaled Mashal) až po vlečúce sa následky aféry Lillehammer.
Účet však prišiel z inej strany. Atentát sa odohral na pôde suverénneho štátu, ktorý s konfliktom nemal nič spoločné, a Malta sa zrazu ocitla uprostred medzinárodnej špionážnej vraždy. Vyšetrovanie zostalo otvorené a dodnes je formálne nevyriešené. K nejasnostiam patrí aj osud Maltézana Carmela Bartola, majiteľa malého lietadla, ktoré sa v decembri 1995 stratilo nad morom cestou do Tuniska aj s posádkou — niektoré správy ho spájali s únikovou trasou atentátnikov, no priamy dôkaz nikdy nepadol. Patrí to skôr do kategórie domnienok než potvrdených faktov.
Následky
Smrť Šaqáqího hnutie nezlomila. Na jeho pohrebe v Damasku sa 1. novembra 1995 zišlo podľa odhadov okolo štyridsaťtisíc ľudí. Generálnym tajomníkom PIJ sa stal ďalší zo spoluzakladateľov, Ramadán Šalláh, ktorý sa dovtedy zdržiaval v USA a viedol pri ňom akademický život. Do troch týždňov od výstrelov v Sliema sedel na čele organizácie, ktorá v útokoch pokračovala — cielená likvidácia jedného lídra ju oslabila len dočasne.
A Malta? Maltská polícia uzavrela rok 1995 bez jediného obvineného. Promenáda v Sliema sa vrátila k svojej obvyklej rutine — turisti, kávy, lode v zálive. Pred hotelom Diplomat ostala po Šaqáqím len krvavá škvrna na chodníku, ktorú do pár dní zmyl dážď a more.
V populárnej kultúre
Atentát na Šaqáqího figuruje v knihe Ronena Bergmana Rise and Kill First (2018) ako jeden z opisovaných prípadov cielených likvidácií; samostatné filmové spracovanie zatiaľ nemá.
Zdroje: Wikipedia: Fathi Shaqaqi; The Malta Independent — „25 years ago: When one of Palestine's most notorious leaders was assassinated in Malta" (2020) a „Israeli assassination… recalls killing of founder Fathi Shikaki in Sliema" (2019); MaltaToday — „The unsolved murder of Fathi Shqaqi"; The Washington Post — „Assassination in Malta is confirmed" (30. 10. 1995); FDD's Long War Journal — „A History of Targeted Killings Attributed to the Mossad"; Ronen Bergman, Rise and Kill First. Sporné body (počet rán, úniková trasa, krycie mená agentov) v texte označené.