Krádež iránskeho jadrového archívu
Éra IV — Digitálna a hybridná vojna (2010–2024)
Prológ
Pár minút po polnoci sa v rade nenápadných hál na okraji Teheránu rozsvietil modrobiely plameň. Horák rezal oceľ pri teplote okolo dvetisíc stupňov a v hale páchlo rozžeravené železo. Muži pracovali potichu, bez svetiel navonok, v rukaviciach a s vedomím, že každá minúta sa počíta. Pred nimi stálo tridsaťdva trezorov. Na prerezanie všetkých nemali čas — a obaja to vedeli. O siedmej ráno mali prísť strážcovia. Dovtedy musel byť obsah niekoľkých konkrétnych trezorov naložený, preč zo skladu a v ideálnom prípade už na ceste z krajiny.
Agenti vyberali papier po balíku, disk po disku, a ukladali ich do prepraviek. Vonku na nich čakal nákladiak. Vo vnútri bežal čas, ktorý sa nedal vrátiť.
Cieľ a motív
V roku 2015 podpísal Irán so šiestimi mocnosťami jadrovú dohodu, známu ako JCPOA. Teherán v nej tvrdil, že o jadrovú zbraň nikdy neusiloval a neusiluje. Izrael tomu neveril. Premiér Benjamin Netanjahu patril k najhlasnejším odporcom dohody a bol presvedčený, že Irán svoju zbraňovú minulosť len schoval — nie zrušil.
Mossad mal indíciu, ktorá to mohla dokázať. Vyšlo najavo, že Irán niekde sústreďuje papierový a digitálny archív svojho niekdajšieho zbraňového programu zvaného Amad — projektu z rokov 1999 až 2015, ktorý mal vyvinúť jadrovú hlavicu. Namiesto toho, aby tieto materiály zničil, ich režim starostlivo uschoval. Pre spravodajcu je takýto archív poklad: nie izraelský odhad, ale vlastné slová protivníka, jeho výkresy, fotografie a poznámky. Dôkaz, ktorý sa nedá odmávnuť ako izraelská propaganda, lebo ho napísali sami Iránci.
Keď Mossad lokalizoval miesto, kde archív leží, otázka už neznela či, ale ako.
Plán
Sklad stál v priemyselnej štvrti Šúrábád v okrese Kahrizak, asi dvadsaťtri kilometrov od centra Teheránu, v rade obyčajných hál medzi inými skladmi. Práve nenápadnosť bola jeho ochranou — žiadny plot s vežami, žiadna trvalá stráž okolo hodiny. Irán stavil na to, že po archíve nikto nepôjde, lebo o ňom nikto nevie.
Mossad o ňom vedel a mesiace ho sledoval. Spravodajstvo zmapovalo, kedy do skladu chodia ľudia, kedy je prázdny a kedy prichádza ranná kontrola. Z toho vyšlo úzke okno: noc, keď v hale nikto nie je, a hranica okolo siedmej ráno, keď sa to mení. Zistilo sa aj to podstatné — vo vnútri stojí tridsaťdva trezorov a najcennejší materiál je len v niektorých z nich.
Plán teda nebol odniesť všetko. Bolo to fyzicky nemožné a časovo samovražedné. Plán bol vojsť, umlčať alarm, prerezať vybrané trezory s najusvedčujúcejším obsahom, naložiť a zmiznúť — to celé v jednu noc. Akcie sa zúčastnilo podľa zverejnených údajov menej než dvadsaťštyri agentov. Riziko bolo extrémne: keby ich chytili hlboko vnútri nepriateľskej krajiny pri lúpeži štátneho tajomstva, nečakala ich výmena zajatcov, ale poprava.
Prevedenie
Krátko po polnoci 31. januára 2018 sa tím dostal k hale. Najprv prišiel na rad rušič, ktorý vyradil poplašný systém, aby prienik cez železné dvere nikam neohlásil. Potom sa otvorila samotná hala a začali pretekať s časom.
Agenti mali horáky schopné prepáliť oceľ trezoru. Pracovať museli rýchlo a presne: na prerezanie všetkých tridsiatich dvoch trezorov nebol čas, tak otvorili šesť — tie, o ktorých vopred vedeli, že v nich leží najťažší materiál. Z nich vyberali desaťtisíce papierových strán a stovku a viac diskov so súbormi, fotografiami a videami. Spolu to vážilo blízko pol tony: približne päťdesiattisíc papierových dokumentov a desiatky tisíc strán uložených na CD nosičoch.
Materiál putoval do prepraviek a z haly na nákladiak. Po šesť a pol hodine, niekedy okolo pol siedmej ráno, bol tím preč. O siedmej dorazili k skladu ľudia a našli prerezané trezory a prázdne police.
Vtedy sa začala druhá, tichšia časť operácie: dostať korisť von z Iránu skôr, než sa rozbehne pátranie. Podľa neskorších slov vtedajšieho šéfa Mossadu Josiho Cohena materiál previezli kamiónom smerom k hranici, údajne do Azerbajdžanu. Aby sa prenasledovatelia nemali čoho chytiť, po okolí Teheránu sa rozišlo viacero falošných nákladiakov rôznymi smermi. Iránske úrady rozbehli celoštátne pátranie, do ktorého zapojili desaťtisíce ľudí. Agentov nenašli.
Bilancia
Z hľadiska prevedenia patrí táto akcia k najčistejším v dejinách Mossadu. Nikoho nezabili a nikoho nestratili: tím sa vrátil celý a korisť doputovala domov. To je pri operácii takého rozsahu hlboko v nepriateľskej krajine zriedkavé.
Cenou nebola krv, ale neúplnosť a riziko. Čas vynútil výber: otvorili šesť trezorov z tridsiatich dvoch, zvyšok ostal nedotknutý. Čo bolo v nich, sa Izrael nedozvedel. A celý plán visel na jednom predpoklade — že ranná kontrola príde až o siedmej. Keby strážcovia prišli o pár hodín skôr, alebo keby zlyhal rušič alarmu, skončilo by sa to inak. Medzi vydareným odsunom a chytením do trezoru ležalo len pár hodín náskoku.
Následky
Tridsiateho apríla 2018 stál Netanjahu pred kamerami na ministerstve obrany v Tel Avive, za chrbtom regále plné šanónov a poličku diskov, a oznámil svetu: "Iran lied" — Irán klamal. Časť ukradnutého archívu odprezentoval ako dôkaz, že program Amad existoval a smeroval k zbrani: k návrhu jadrovej nálože, k jadru zbrane, k implóznemu systému, k príprave testov a k osadeniu hlavice na raketu. Materiál podľa analytikov ukázal, že program bol rozsiahlejší, než sa predpokladalo, a že časť know-how prišla zvonka.
Politický dozvuk prišiel rýchlo. Osmého mája 2018 oznámil americký prezident Donald Trump odstúpenie Spojených štátov od jadrovej dohody JCPOA a obnovenie sankcií voči Iránu. Netanjahu potvrdil, že Trumpa o operácii a jej výsledkoch informoval vopred; archív sa stal jedným z argumentov, o ktoré sa Washington pri rozhodnutí oprel. Iránsky prezident Hasan Rúhání neskôr nepriamo potvrdil, že k odcudzeniu materiálu naozaj došlo.
Archív si rozobrali spravodajské služby aj Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu a roky z neho čerpali stopy k miestam a ľuďom iránskeho programu.
Časť tej koristi zostala stáť na verejnosti za Netanjahuovým chrbtom: regále so šanónmi a polica s diskami, ktoré pár mesiacov predtým ležali v teheránskom trezore. Iránsky archív, ktorý mal dokázať, že program Amad neexistuje, skončil v Tel Avive ako exponát pod nápisom "Iran lied".
V populárnej kultúre
—
Zdroje: Wikipedia: Israeli infiltration of an Iranian nuclear archive; The Times of Israel ("Mossad stole Iran's nuke archive and smuggled it back to Israel the same night"; "Mossad agents snuck nuclear files out of Iran with authorities 'on their tails'"; "Rouhani confirms Israeli heist of Iran's nuclear archive"); Haaretz (How the Mossad blowtorched into an Iranian facility, 16. 7. 2018); JNS ("How the Mossad stole Iran's nuclear playbook"); Israel Hayom ("24 agents; 6 hours", 9. 5. 2024); prejav B. Netanjahua, 30. apríla 2018.