Lillehammer: keď Mossad zabil nesprávneho muža
Éra I — Lov a zakladajúce mýty (1960–1973)
Prológ
Bol teplý letný večer, krátko po pol jedenástej, 21. júla 1973. Z kina v Lillehammeri, ospalom mestečku tristo kilometrov severne od Osla, sa vracal domov mladý pár. Ahmed Bouchiki, marocký čašník z neďalekého bazéna, a jeho nórska manželka Torill, v siedmom mesiaci tehotenstva. Vystúpili z autobusu a posledný kus cesty k bytu prešli pešo.
Pri chodníku zastavilo auto. Vyskočili z neho dvaja muži. Bez slova vytiahli pištole s tlmičmi a začali strieľať. Bouchiki dostal prvých šesť rán do brucha a zrútil sa. Keď ležal na zemi, dvaja strelci k nemu pristúpili a vystrelili znova — do hlavy, do chrbta. Spolu štrnásť výstrelov, trinásť zásahov. Torill stála pár krokov od neho a kričala. Zostala nezranená. Auto sa rozbehlo a zmizlo.
Muž, ktorý práve zomrel na nórskom chodníku, nemal s palestínskym terorizmom nič spoločné. Mossad zastrelil nesprávneho človeka.
Cieľ a motív
Ten správny sa volal Alí Hassan Salameh (Ali Hassan Salameh). Izraelská tlač mu hovorila „Červené knieža“ — Red Prince. Bol to šéf operácií Čierneho septembra, organizácie, ktorá v septembri 1972 prepadla izraelskú výpravu na olympiáde v Mníchove a spôsobila smrť jedenástich športovcov. Izrael považoval Salameha za jedného z hlavných strojcov masakru a za muža, ktorý riadil európske bunky palestínskeho teroru.
Po Mníchove vláda Goldy Meirovej zriadila tajný výbor (Committee X) a autorizovala kampaň Hnev Boží — dlhodobé cielené likvidácie ľudí spojených s Čiernym septembrom. Mossad v nasledujúcich mesiacoch postupne zasiahol v Ríme, Paríži, na Cypre, v Aténach. Salameh bol na zozname najvyššie. Lenže práve on sa najlepšie skrýval. Mesiace ho hľadali a nedarilo sa.
Potom prišiel tip: Salameh sa údajne ukrýva v Nórsku, v zapadnutom Lillehammeri.
Plán
Tip bol chybný od základu. Stopa viedla cez sledovaného alžírskeho kontakta až do Lillehammeru, kde operatívci zazreli muža tmavšej pleti, ktorý sa istým spôsobom podobal na fotografie Salameha. To podozrenie nikto poriadne nepreveril. Identifikácia stála na vizuálnej zhode a na presvedčení, ktoré si tím vopred priniesol — že Salameh tam je.
Velenie operácie v teréne mal Michael Harari, skúsený šéf mossadovskej operatívnej jednotky Cézarea. Pod ním pôsobil neobvykle veľký tím — okolo pätnástich ľudí, rozdelených na sledovačov, strelcov, vodičov a logistiku. Patrila k nemu aj Sylvia Rafael, jedna z najznámejších agentiek Mossadu, pôsobiaca pod krytím fotografky, a ďalší operatívci s falošnými dokladmi a prenajatými autami.
Toľko ľudí v malom nórskom meste bolo samo osebe riziko. Lillehammer mal vtedy sotva dvadsaťtisíc obyvateľov; cudzinci, ktorí sa motali okolo, prenajímali autá a hotelové izby, boli nápadní. A tím konal pod tlakom: po mesiacoch márneho lovu chcel mať Salameha konečne na dosah. To je nebezpečná kombinácia — túžba po výsledku a slabá kontrola faktov.
Prevedenie
Bouchikiho sledovali niekoľko dní. Videli muža, ktorý zhruba zodpovedal predstave, a domysleli si zvyšok. Že chodí do bazéna, že má arabský pôvod, že sa stretáva s tým správnym kontaktom — všetko zapadlo do schémy, ktorú už mali v hlave. Nikoho zjavne nezarazilo, že Alí Hassan Salameh, ostražitý šéf operácií hľadaného hnutia, by sotva žil otvorene ako čašník a bez ochrany sa večer prechádzal po nórskom mestečku s tehotnou manželkou.
Večer 21. júla padlo rozhodnutie konať. Keď Bouchiki s Torill vystúpili z autobusu, strelci ich už čakali. Akcia trvala pár sekúnd. Potom prišiel ústup — a práve ten celú operáciu položil.
Jedno z prenajatých áut, biely Peugeot, si všimla svedkyňa a zapamätala si jeho poznávaciu značku. Auto patrilo k vozidlám, ktoré tím vrátil na letisku v Osle. Nórska polícia tak mala v rukách niť a začala ťahať. Vystopovala prenájmy, hotely, telefonáty. Do niekoľkých dní začala zatýkať.
Bilancia
V Lillehammeri zlyhalo takmer všetko, na čom Mossad stál.
Zlyhala identifikácia. Najťažšia a najnenapraviteľnejšia chyba. Tím zamenil nevinného čašníka za jedného z najhľadanejších mužov sveta na základe povrchnej podoby a vlastného presvedčenia. Overenie, ktoré malo prísť pred spúšťou — nezávislé potvrdenie totožnosti — neprišlo. Zomrel človek, ktorý nebol terčom, pred očami svojej tehotnej ženy.
Zlyhalo prevedenie. Pätnásťčlenný tím v malom meste, prenajaté autá vedené na dohľadateľné doklady, značka, ktorú si zapamätala náhodná svedkyňa. Na operáciu, ktorá mala byť tichá a nezanechať stopu, to bola lavína indícií.
A potom prišlo zlyhanie, ktoré z aféry urobilo medzinárodný škandál: zatknutia. Nórska polícia pochytala šesť členov tímu, štyroch mužov a dve ženy. Piatich z nich súd uznal vinnými z účasti na zabití — Švédku Marianne Gladnikoffovú, Juhoafričanku Sylviu Rafael, Izraelčana Abrahama Gehmera, Dána Dana Aerbela a Brazílčana Zviho Steinberga. Tresty boli prekvapivo mierne: od jedného roka do piatich a pol. Vo väzení napokon nikto z nich nezostal dlho — do roku 1975 boli prepustení a vrátili sa do Izraela.
Veliteľ Michael Harari unikol. Stihol opustiť krajinu skôr, než sa siete stiahli, a Izrael ho Nórsku nikdy nevydal.
A obeť? Ahmed Bouchiki bol skutočne len tým, čím sa zdal — čašníkom, ktorý so Salamehom nemal nič spoločné. Jeho vdove Torill Izrael po dvadsiatich rokoch, v roku 1996, vyplatil odškodné, no formálne pri tom uznanie viny obišiel.
Pre rodinu peniaze nič neuzavreli. Ahmedov brat, hudobník Chico Bouchikhi, to roky pripomínal verejne: „Môj brat nebol terorista. Bol čašník. Zabili nevinného človeka a nikto sa za to neospravedlnil.“ To je druhá strana Lillehammeru — nie zlyhaná operácia, ale meno na náhrobku.
Následky
Lillehammer otriasol Mossadom viac než ktorýkoľvek jeho úspech. Kampaň Hnev Boží sa v Európe na čas zastavila; riziko, že ďalšia akcia opäť skončí pred súdom a na titulkách, bolo zrazu príliš vysoké. Diplomaticky to zaťažilo vzťahy s Nórskom aj so spravodajskými partnermi, ktorí dovtedy ticho prižmúrili oko.
Vnútri služby aféra zanechala stopu. Ukázala, čo sa stane, keď presvedčenie predbehne dôkaz a keď tlak na výsledok premôže disciplínu overovania.
Salameh ostal nažive ešte šesť rokov. Mossad sa k nemu vrátil a 22. januára 1979 ho v Bejrúte zabil náložou ukrytou v zaparkovanom aute, ktorá vybuchla, keď okolo prechádzala jeho kolóna. Pri výbuchu zahynulo aj niekoľko okoloidúcich. Lov na Červené knieža sa tak uzavrel — no medzi prvým a posledným výstrelom ležal jeden mŕtvy čašník z Lillehammeru.
V populárnej kultúre
Lillehammerská aféra tvorí dramatické ťažisko filmu Mníchov (Munich, 2005) Stevena Spielberga, ktorý sleduje izraelské komando po Mníchove. Osudu Ahmeda Bouchikiho sa venuje aj dokumentárna tvorba; jeho brat Chico Bouchikhi, spoluzakladateľ skupiny Gipsy Kings, patrí k tým, vďaka ktorým meno marockého čašníka nezapadlo.
Zdroje: Wikipedia: Lillehammer affair / Sylvia Raphael / Alí Hassan Salameh; Jewish Currents (July 21 — The Lillehammer Affair); Deseret News (Lillehammer 1973); Spyscape (Operation Wrath of God).