Operation Moses: tajný most z Etiópie
Éra II — Komandá a doktrína (1976–1988)
Prológ
Bola hlboká noc kdesi na poľnej ploche pri sudánskom meste Gedaref. Z tmy vychádzali rodiny v tenkom oblečení, mnohé bosé, niektoré niesli deti, ktoré nevládali kráčať. Mesiace predtým prešli pešo stovky kilometrov z etiópskych hôr cez púšť — pred sebou hladomor, za sebou banditov. Teraz ich do autobusov nakladali muži, ktorých nepoznali a ktorých reči nerozumeli. Nikto im nepovedal nahlas, kam idú. Vedeli len starú vetu, ktorú si Beta Israel podávali z pokolenia na pokolenie: že raz prídu do Jeruzalema. Na konci tej noci ich čakalo lietadlo bez izraelských znakov, ktoré ich malo cez Európu doniesť domov — do krajiny, ktorú nikdy nevideli.
Cieľ a motív
Mossad si zvykol hľadať ľudí, aby ich zabil alebo uniesol pred súd. Tu mal robiť pravý opak: udržať ich nažive. Beta Israel, etiópski Židia, žili stáročia izolovaní v severnej Etiópii a svoju vieru udržiavali bez kontaktu so zvyškom židovského sveta. Hovorili o sebe ako o tých, čo raz prídu do Jeruzalema, hoci ho po generácie nikto z nich nevidel. V roku 1975 ich izraelský štát oficiálne uznal za Židov a otvoril im právo na návrat. Lenže medzi nimi a Jeruzalemom stála Etiópia ovládaná komunistickým režimom Mengistua Haileho Marjama, vojna a od začiatku 80. rokov ničivý hladomor.
Tisíce Beta Israel sa vydali pešo do susedného Sudánu, kde fungovali utečenecké tábory. Cesta trvala týždne a podľa odhadov ju neprežili tisíce ľudí — zomierali od hladu, vyčerpania a rúk lupičov. Tí, čo dorazili, sa ocitli v pasci: v táboroch zúrili choroby a Sudán bol moslimská krajina bez vzťahov s Izraelom, formálne jeho nepriateľ. Pre Jeruzalem sa otázka nezúžila na to, či pomôcť, ale ako dostať celé spoločenstvo cez nepriateľskú zem skôr, než ho v táboroch vyhubí hlad.
Plán
Pôda bola pripravená už predtým. Od roku 1981 Mossad tajne odvádzal menšie skupiny Beta Israel cez Sudán a ako zásterku použil opustené potápačské letovisko Arous na pobreží Červeného mora. Agenti ho prevádzkovali ako skutočný rezort pre európskych turistov, kým v noci viedli utečencov k lodiam a neskôr k lietadlám. Táto fáza (známa ako Operation Brothers) ukázala, že tajný odsun je možný — no počty boli malé a hladomor sa zrýchľoval. Bolo treba niečo oveľa väčšie.
Riešenie neprišlo len z Jeruzalema. Myšlienku leteckého mostu presadzoval aj Richard Krieger, americký koordinátor pre utečencov, a do hry vstúpila CIA spolu s veľvyslanectvom USA v Chartúme. Američania mali páku na sudánsky režim prezidenta Džafara Numejrího; výmenou za pomoc a financie Sudán privrel oči. Velenie a logistiku v teréne držal Mossad. Kľúčový trik bol v doprave: namiesto izraelských strojov najali belgickú charterovú spoločnosť Trans European Airways, ktorá zo Sudánu už predtým vozila moslimských pútnikov do Mekky. Jej lietadlá na letisku nikoho neprekvapovali. Trasa viedla cez Brusel, aby na papieri nič nespájalo Sudán s Izraelom. Celá konštrukcia stála a padala na utajení: keby sa čokoľvek prevalilo, sudánsky režim by musel pod tlakom arabského sveta okamžite cúvnuť.
Prevedenie
Most sa rozbehol 21. novembra 1984. V noci viedli agenti a sudánski pomocníci utečencov z táborov pri Gedarefe na vzdialené odbavovacie miesta. Ľudia dostali pokyn mlčať o tom, kto sú a kam idú; mnohí ani nevedeli, že letia do Izraela. Lietadlá TEA pristávali potme, naložili okolo dvesto ľudí naraz a štartovali smerom na Brusel, odkiaľ pokračovali do Izraela. Za sedem týždňov sa takto uskutočnilo vyše tridsať letov.
Pre mnohých pasažierov to bol prvý kontakt s moderným svetom vôbec. Nikdy nevideli lietadlo zvnútra, niektorí sa báli, že stroj je živá bytosť. Sprievodcovia ich upokojovali posunkami a útržkami amharčiny. Časť cestujúcich bola taká zoslabnutá hladom a chorobami, že lekári zasahovali priamo na palube; deti zomierali ešte počas presunu aj po pristátí. Napriek tomu sa kolóna nezastavila. Každú noc znova autobusy a ďalšie lietadlo plné ľudí, ktorí ráno otvorili oči na izraelskej zemi. Do začiatku januára 1985 takto preplavili asi osemtisíc Beta Israel.
Bilancia
Celá stavba stála na jednej podmienke — tichu. A to sa nepodarilo udržať. Správy o operácii začali prenikať do tlače; v židovských organizáciách v zahraničí, ktoré pomáhali zháňať peniaze, sa o akcii hovorilo až priveľa. Keď sa 5. januára 1985 postavil premiér Šimon Peres a na tlačovej konferencii most v podstate potvrdil (pričom verejnosť prosil, aby o ňom nehovorila), bolo už neskoro. Téma sa dostala k sudánskym arabským spojencom a tí na Chartúm okamžite zatlačili.
Sudán most zastavil prakticky zo dňa na deň. V utečeneckých táboroch ostalo uviaznutých okolo tisíc ľudí — a medzi nimi rodiny, ktoré let rozdelil: časť bola už v Izraeli, časť zostala v Sudáne, niektorí navždy. K tomu treba prirátať tých, ktorí sa konca cesty nedožili: tisíce zomreli ešte počas pešieho pochodu do Sudánu a ďalší v táboroch a počas presunu. Záchrana mala vysokú cenu a predčasné prezradenie ju ešte zvýšilo.
Následky
Uviaznutých ľudí nakoniec vytiahli z prvého neúspechu Američania. Viceprezident George H. W. Bush zariadil pokračovanie: v marci 1985 šesť amerických vojenských strojov C-130 Hercules pristálo pri Gedarefe a v rámci Operation Joshua (známej aj ako Operation Sheba) odviezlo zvyšných niekoľko stoviek Beta Israel. Tým sa okno v Sudáne definitívne zatvorilo. Tábory pri Gedarefe sa vyprázdnili — ostali po nich len udupané ohniská a hroby tých, čo to nestihli.
Do Izraela tak za pár týždňov pribudla celá komunita s vlastnou liturgiou, jazykom a tradíciou. Ľudia, ktorí nikdy nevideli vodovod ani schody, vystupovali z autobusov na predmestiach Tel Avivu a Jeruzalema a obzerali si krajinu, o ktorej dovtedy len spievali. Veľká časť etiópskych Židov však ostala doma v Etiópii ďalšie roky. Tých priviezol až záver o šesť rokov neskôr — Operation Solomon v máji 1991, keď izraelské lietadlá za necelých 36 hodín preniesli naraz vyše 14-tisíc ľudí. To už bol iný príbeh. Ten, ktorý sa začal v noci pri Gedarefe, sa skončil prázdnym táborom a stovkami detí, ktoré sa po prvý raz prebudili na izraelskej zemi.
V populárnej kultúre
The Red Sea Diving Resort (2019, Netflix) — Chris Evans v príbehu o fingovanom potápačskom letovisku Arous, ktoré Mossad prevádzkoval ako zásterku pri odvážaní etiópskych Židov zo Sudánu. Film dramatizuje skoršiu fázu (Operation Brothers), ktorá Operation Moses predchádzala; reálni utečenci v ňom takmer nedostanú slovo, za čo si vyslúžil kritiku.
Zdroje: Wikipedia: Operation Moses / Operation Joshua / The Red Sea Diving Resort; Jewish Virtual Library (Operation Brothers — The Mossad's Red Sea Diving Resort); Times of Israel (40th anniversary of Operation Moses; Hollywood dives deep…); Time (The True Story Behind Netflix's The Red Sea Diving Resort); World Jewish Congress (This week in Jewish history — Operation Moses); ADST (Operations Sheba and Solomon).